thumbnail

Bez zbytočných pokusov o vtip hneď na začiatok prejdem rovno k tomu čo váš čitateľov zaujíma najviac. Ako je na tom hra?

Momentálne stále píšem scenár. Dalo by sa povedať, že  v celkom prijateľnej podobe mám napísané 2 kapitoly z 5. O tretej viem kde sa má odohrávať a ako má posunúť príbeh. To bude mojím cieľom v najbližšom mesiaci. Dať svoje nápady na papier ohľadom tretej kapitoly a napísať prvú verziu.

Je zaujímavé, že neplánujem spraviť veľký príbehový epos o 1000 stranách a aj napriek tomu musím písať veľké množstvo textov. Jednotlivé komentáre, dialógy, popisy, cut-scény a mnoho ďalšieho. Postupom času sa z toho stane jeden veľký neprehľadný súbor. Ak zmeníte jednu vec a nezmeníte ju inde je to ideálny postup na scenáristický guláš. To mi dáva priestor pre nové predsavzatie do roku 2019. Ale o tom až za chvíľu.

Druhou vecou čo mi nedá spávať je obava. Strach. Či moja hra bude dobrá či bude za niečo stáť. Zaujímalo by ma či aj ostatní vývojári vytvárajú svoje hry s tým, že majú pocit, že ich hru si nikto nekúpi. Že bude im musieť platiť zato aby si ju aspoň zahrali. Že sa bude využívať ako trest pri vypočúvaní.

Vyšetrovateľ: "Budeme musieť použiť tu novú hru. Necháme ho nech si ju hodinu zahrá."

Vyšetrovateľ 2: "Oh to hádam nie! Prežije to?"

Vrah: "Poviem vám všetko!"


Som tvorca preto aby som vytvoril niečo čo ľudí poteší. Niečo čo im vyčarí úsmev na tvári. Prípadne im vyhŕknu slzy z očí. Najlepšie slzy šťastia, ale akákoľvek emócia okrem unudenia k smrti je vítaná. Pozná z vás niekto recept nato ako sa zbaviť tohto pocitu? Mám sa pripraviť na najhoršie a byť s tím psychicky v pohode pokiaľ to príde? Alebo mám robiť všetko preto aby moja hra takto neskončila? Alebo oboje? Pre ľudí, ktorí nevedia čítať prikladám obrázok momentálneho stavu hry.




Zhodnotenie roku 2018

Skončil nám ďalší rok. Pre mňa osobne zatiaľ asi jeden s tých najviac pozitívnych rokov. Minulý školský rok som si dal od školy pauzu a preto som rok 2018 začal doma. Spätne môžem povedať, že to bolo dobré rozhodnutie. Skúsiť si aké to je zarábať animáciou. Ísť do toho naplno!

Popravde zlyhal som na celej čiare. Animáciou som si nezarobil ani minimálny mesačný príjem. Pokiaľ už som niečo zarobil hneď som to minul. Po pár mesiacoch mi prišli peniaze a preto som si už v Apríli začal zháňať prácu. Trvalo mi dva dni a už som aj balil balíčky pre internetový obchod v neďalekom meste. Bola to brigáda za ktorú mi platili celkom málo a nemohol som odrobiť 8 hodín denne keďže balíčkov nebolo tak veľa. Ale stačilo mi to aby som po polroku doma vyšiel z domu medzi ľudí. Spoznal nových ľudí. Zarobil nejaké peniaze manuálnou činnosťou a opäť sa postavil na vlastné nohy.

Čo sa týka animácie. Naanimoval som video "Legenda o Vojtěchovi" . Prišlo mi, že to bude niečo nové. Zobrať celú let's play sériu a nerobiť iba náhodne vtipné situácie ale prerobiť ako príbeh. Dať tomu tu pridanú hodnotu. Video malo celkom úspech. No ako sa to vezme. Agraelus toto vdeo ukázal na streame a vychválil do nebies. Je to super pocit keď niekto koho máte radi chváli vašu prácu. Na druhú stranu som si uvedomil, že cesta na youtube s animáciami je zbytočná. Veď posúďte sami.



Animujete video asi dva mesiace. A vaša odmena je okolo 30 dolárov. To je 15 dolárov za mesiac práce.  Bezdomovec v Bratislave by urobil všetko pre 15 dolárov. Ale s viacerými ľuďmi na youtube sme sa zhodli, že presadiť sa animáciami je ťažké.

V tomto čase taktiež z ničoho nič prišlo rozhodnutie, že už nechcem pokračovať na tvorbe hry Jakže se jmenuješ. Chcel som tvoriť niečo vlastného. Mal som pocit, že som zviazaný pri svojich nápadoch a , že moja vidina hry je iná ako Keksová. Cítil som sa ako keď chcete vytvoriť niečo vlastné, ale vlastne nakoniec zistíte, že to vôbec nieje vaše. Je to podľa niekoho iného. Samozrejme, že moje nápady tam boli a spätne keď sa nato pozriem väčšina z tých horších nápadov bola moja. Oznámil som Keksovi, že by som chcel odstúpiť chcel by som tvoriť niečo vlastné. Kde by som bol ja zodpovedný zato či bude niečo dobré alebo zlé. Kde by som mal hlavné slovo. Ono je super keď niečo tvoríte v dvojici pretože tie nápady sa znásobujú. Tam kde sa zaseknete vy vám pomôže parťák s novým nápadom. Horšie to je keď sa nezhodnete jeden z vás musí odstúpiť a postupom času to vytvorí nespokojnosť.

Neznamená to, že by som s hrou nebol spokojný. Ta hra bude výborná. V tej hre sú úžasné nápady a budem prvý človek ktorý si ju predobjedná a budem najväčší fanúšik tejto hry.  Skúsim vám to opísať v homosexuálnej metafore. Pokiaľ by som bol s Keksom manželský pár a starali by sme sa o dieťa tak toto bola situácia kedy som videl, že mám na dieťa zlý vplyv. Stále ho ľúbim (myslím to dieťa), stále chcem aby uspelo a fandím mu. Ale viem, že bude lepšie ak odídem a začnem sa starať o vlastné dieťa. Koniec homosexuálnej metafory.


Takže tak sa aj stalo. Keks to pochopil. Videl som, že ho to serie. Predsa len je ťažšie sa starať o dieťa sám ako v dvoch. Ale teraz po polroku obidvaja vidíme, že je to lepšie. Neustále sa podporujeme. Zdieľame svoje nápady. Dávame si feedback. Každý ma to svoje a každý podporuje a ťahá vyššie toho druhého. Myslím si, že momentálne je to nastavené dobre.


Každoročne si dávam za cieľ cestovať. Objaviť novú krajinu zažiť nové zážitky v zahraničí a zlepšiť si angličtinu. Tento rok sa mi podarilo vycestovať dokonca dvakrát. Požičať si auto, byť so super ľuďmi a pojazdiť celú Sardíniu a Malorku. Aj keď to bol vždy výlet len na 4 dni vracal som sa plný energie a hovoril si, že toto chcem zažívať častejšie. Ideálne každé tri mesiace niekam vycestovať.

Ako to už tak býva pri plnení cieľom nemáte buď čas alebo peniaze. Ja som väčšinu nemal peniaze. Cestoval som low-coast. Prespával v najlacnejších ubytovaniach a cestoval v tom najmenšom aute, v ktorom som mal kolena natlačené na brade. Ale vôbec mi to nevadilo. Za tie zážitky to stojí.


Takže po skvelom lete vypršal môj rok voľna od školy a v Septembri som nastúpil znova na školu. Veľa ľudí mi hovorilo, že vrátiť sa po roku je nemožné. Je nemožné otvoriť knihu a učiť sa pokiaľ si rok nič nerobil. Pre mňa je to iba o nastavení a pokiaľ je človek motivovaný tak zvládne všetko. Škoda, že nie som viac motivovaný. Popravde to učenie je po roku fakt náročné a zatiaľ prelezám len tak tak. Momentálne som v bode kedy verím na všetkých bohov starých aj nových aby som spravil skúšky.


Od septembra popri škole som taktiež začal robiť na ďalšej epizóde 10 days. Je to seriál, ktorý mi neprináša žiadne peniaze. Žiadny výrazný posun vpred ale prirástol mi k srdcu a je to prvý seriál odo mňa ktorý ma potenciál byť dokončený. Už ostávajú iba 2 epizódy. Okolo 20 minút animácie. Takže je to skôr taký môj srdcový projekt, také moje hobby. A teší ma, že sa nájde veľa ľudí, ktorí si vždy novú epizódu pozrú s nadšením a pripoja k tomu aj komentár  "10 days - 9.den (2029)". Zahreje to pri srdci.


Ciele do roku 2019

A tým sa dostávame do nového roka.

Aké sú moje ciele v novom roku? Mám ciele v troch oblastiach. Animácia, hra, život.


Animácia

V animácií mi ostáva jediný rozrobený projekt. 10 days. A vlastne ešte tvorba videa od "Začátku do konce". Cieľ k 10 days je dokončiť dve epizódy a tým uzavrieť celý  seriál. Keďže sa jedná o finálové epizódy chcelo by to vymyslieť niečo veľké. Poriadne na tom zapracovať. Dávam si na obidve epizódy celý rok. Uvidíme ako to pôjde.

V prípade "tvorby videa od začátku do konce". Popravde už to budú asi dva roky od poslednej časti. Prvotný návrh bol dokončiť celú sériu v priebehu mesiaca. Je ťažké sa vrátiť do starého projektu po tak dlhom čase. Nesľubujem, že sa k nemu vrátim ale pokiaľ nájdem čas a chuť dokončím ho. Prvoradé je ale dokončenie 10 days.


Hra

Je to ťažké udržať si v tom nejaký prehľad a preto je toto momentálne niečo o čo sa snažím. Písať prehľadne. Keby som náhodou dokument neotvoril 2 mesiace, aby som sa v ňom vedel po čase zorientovať. Keďže som majster v tom mať vo všetkom chaos. Veci si pomenovávam podľa čísiel a keď hľadám určitú animáciu, ktorú potrebujem prerobiť zvyčajne hľadám podľa toho, že sa určite bude nachádzať niekde medzi dokumentov 47.fla a 69.fla. Nakoniec po polhodine hľadania zistím, že to bol dokument 15.fla sľúbim si, že si vytvorím systém na väčšiu prehľadnosť a pochválim sa za túto myšlienku. Samozrejme po týždni sa situácia opakuje. Pri tvorbe videií a animácií je to, ale cekom prijateľné, ale keď tvoríte hru počet jednotlivých súborov sa enormne zväčšuje. Preto mojím predsavzatím do roku 2019 je vytvoriť si systém na prehľadnú správu projektu.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel praktizovať v novom roku je tvoriť pravidelne po malých častiach. Príklad zapnúť si každý jeden deň program na hodinku a aj keď spravím prácu, ktorá nebude použiteľná ani na nástenku v materskej škôlke povedať si nevadí. Zajtra to skúsim zase a dotiahnem to aspoň na druháka na základnej.

Čo sa týka pokroku chcel by som sa do konca roka posunúť čo najviac. Ideálne dokončiť prototyp. Aby hra bola dohrateľná s primitívnou grafikou a bez animácií. Ale aby sa dala dohrať. A potom v roku 2020 pracovať na finálnej podobe. Pre tých ktorých zaujíma iba animácia hra kľudne môžete túto pasáž preskočiť a považovať článok za dočítaný.


Život

V osobnom živote by som chcel hlavne dokončiť školu. Čaká ma posledný rok. Posledný školský rok na výške. Zaujímavý pocit. Po škole by som si chcel užiť voľno a opäť cestovať ale tentoraz som si povedal, že mám posledné volné leto v živote. Chcem zažiť niečo veľké.  Vždy ma priťahovalo Thajsko a preto jedným s mojich cieľov je našetriť si na cestu po Thajsku. A vycestovať aspoň na 2 týždne ideálne mesiac. Po vrátení sa si chcem nájsť v septembri dobre platenú prácu a ideálne aj priateľku, ktorá bude schopná prežívať takéto moje výlevy. To je všetko priatelia. Prajem vám veľa štastia v novom roku.


TO-DO list na rok 2019:

• Dokončený 10 days

• Dokončený prototyp

• Dovolenka v Thajsku

• Práca

• Chápavá priateľka